Moj zivot

O par dni mame vyrocie svadby. Nepamatame si, v ktorom roku sme sa brali (asi preto, ze si nemozeme povedat – rok po svadbe sa nam narodil potomok – to by sa dalo lahko vypocitat), ale o tomto case sa to cele pred x rokmi zacalo.

Planovali sme ju v meste, kde sme zili. Bola to najrozumnejsia moznost. Obaja pochadzame z roznych kutov Slovenska. Rodicov sme chceli mat na svadbe ako hosti, nie ako tych, ktorym lezali vsetky starosti a pripravy na pleciach. Vacsina manzelovej rodiny zila v zahranici. Datum sme sa snazili prisposobit ich dovolenkam. Kym sme sa vobec dopracovali k takemu, ktory vsetkym vyhovoval, vysiel nam z toho zaciatok januara a svadobny den na stvrtok, nie sobotu. Januar, ci jul, ved je to jedno. Stvrtok, ci sobota? Zalezi na tom tak velmi? Hlavne, ze budeme vsetci spolu.

… a budeme hodovat tri dni a tri noci. Pecene prasiatko, husy s loksami a vsakovake ine dobrotky. Popijat grog a tancovat na luke az do rana aj keby si mam šaty a oblecenie zaspinit…

Prve, co som bezala vybavit, bol termin. Na urade je mlada (podla obrucky) pani. Kedy to chcete? – pyta sa ma tonom: vedla mi chladne kvoli tebe kava. To ste tu priskoro. Zastavte sa dva mesiace pred svadbou, – a otvara dvere na vedlajsej miestnosti. Viete, ale ja ten datum potrebujem mat isty. A je to stvrtok. Stvrtok? Preco stvrtok? Za to sa plati!, a v ociach jej citam: uz nevedia, co by si vymysleli. Zaplatime to. Nemozem vam nic slubit. Dojdite sa spytat dva mesiace pred. Pridu nam hostia zo zahranicia, kvoli nim potrebujem mat zabezpeceny termin. Obocie jej vystrelilo do vlasov, ale navela-navela otvori knihu a zapisuje si mena. Potrebujem este dorucit nejake papiere? Zijeme tu uz roky, ale nemame tu trvale bydlisko. A to som nemala povedat. Alebo som s tym mala zacat. Okamzite po mne vystartovala. Tak vy tu nemate trvale bydlisko!? A to este chcete vynimky!? Chodte sa sobasit tam, odkial ste prisli! Im robte problemy! Takto ma vypoklonkovala zo dveri a ja som uz len videla pomedzi zatvarajuce dvere, ako skrta nase mena z knihy a dava ju naspat do kabelky.

Prave ma presiel parny valec a do oci sa mi zacali tlacit slzy. Zila som tu 13 rokov. Volam svojmu. Bezmocnost strieda hnev. Co ju opravnuje jednat s ludmi takymto sposobom!? Chcem hovorit s jej nadriadenym! Pri dverach sa zhacim. Ozaj chcem svadbu niekde, kde otravujem? Kde sa musim doprosovat? Na to chcem spominat? Kaslem na vas. Hej, pojdem sa sobasit inam. Vecer sa rozhodneme. Volame svagrinej. Mozes zistit, kedy je nablizsi volny termin na sobas? Buducu sobotu? Je stvrtok. Mame na vsetko 5 pracovnych dni. Volame rodicom, znamym. Co sa stalo? Musite?

Dalsi den po praci bezim do obchodov. Obzeram oblek. Este vecer ho ten moj vyskusa a kupujeme. Vyberie aj kravatu a topanky a tricka. Kolegyna mi donesie cislo na zlatnika, ktory je ochotny vyrobit nam obrucky do 5 dni. Ma len jednu podmienku – ak chceme nejake gravirovane, tak nam ich vygraviruje dodatocne, po svadbe. Vola mi mama, uz zabezpecila salonik kvoli obedu a na chate spravime grilovacku. Oznamenia som vyrobila sama a rozposlala mailom.

Zostavaju uz len 3 dni do svadby a teda vsetkeho 4.5 hodiny, aby som nejake saty kupila (vsetko vybavujem po praci). Lietam ako blazon. Zakopnem o kolajnice a natiahnem sa aka dlha som. Je po dazdi. Cela spinava, s rozbitymi kolenami, odretymi rukami a so slzami v ociach vchadzam do predajne. Chcela by som si kupit svadobne saty. Predavacky ma nevypoklonkuju, ale poslu do kaviarne na toaletu umyt sa, a ked sa vratim, vytiahnu lekarnicku a osetruju mi ruky a kolena. Pomahaju mi do siat, zo siat, nosia ine modely. Neverili by ste, ako take rozbite kolena strasne bolia. O hodinu odchadzam, teda odkrivkavam so satami. Dalsi den mi zlatnik doruci obrucky. A mne sa na ceste zo stretnutia s nim podarilo kupit topanky. Akurat som si vobec nevedela predstavit, ako tych par hodin vydrzim pri tych bolestiach v podpatkoch. V piatok vecer sedime vo vlaku smerujuceho do mojho rodneho mesta. Rano ma caka kadernicka.

Nebola to sice svadba, aku sme si povodne planovali, ale vsetko bolo ako ma byt. Az na tie rozbite kolena.

Pekne vyrocie ti prajem.