Par riadkov o najhrozivejsom a zaroven najzavidenejsom kusku satstva v satniku zeny.
Nakupovanie plaviek je osemetna zalezitost. Uz len rozhodnutie ci si kupit dvojdielne alebo celodielne, cize jednodielne plavky. Ci ziarive farby alebo skor tmavsie a usadlejsie. Potom nastava sebakriticizmus v podobe obzerania sa v zrkadle, prichadzajuc k pozitivnym, negativnym, neutralnym alebo „na tom mi nesejde“ zaverom.
Ale o toto mi neslo.Otazka znie: zalezi vobec na tom? Ved tieto kusocky latky nie su predsa topanky alebo kabelky, aj tak sa vo vode znicia, podlahnu (skor ci neskor) slnku alebo nekonecnemu omacaniu.
Preco vsetky zeny pred letnym obdobim tyraju svoje tela dietami, len aby sa „vmestili do plaviek“? Ako je mozne sa nevmestit do tych kusockov latky? Ziadna zena cez zimno-jarne obdobie nepriberie tolko, aby nebola „schopna“ sa ukazat na verejnosti v tych plavkach:).
So zavistou hladime na modelky v casopisoch. Lenze ony maju osobnych kucharov, trenerov a ludi, zvanych asistenti, ktori takpovediac „ziju“ ich zivoty namiesto nich. Nie su realne. Su to ich dokonale obrazky, ktore im zavidime, umela realita, ktora je nam servirovana s preratanostou na sekundy. A navyse castokrat su upravene vo photoshope, aby boli este dokonalejsie, castokrat i chudsie.
Preto si treba povedat- plavky si kupujeme pre ten pocit. Pre pocit slnka na nahej pokozke. Nie su ako tricka, ktore nas pred nim chrania a zakryvaju i nase nedokonalosti, alebo ako tenisky, ktore nas ozdobuju. Pre pocit vody, plynucej svizne, pohladzajucej kazducky kusok tela. Pre pocit vetra vo vlasoch. Niektore pre pocit obdivnych muzskych pohladov. Ale tie sa rozplynu rychlejsie ako morska pena.
Vcera som preprala moje plavky. Dvoj aj jednodielne, vyskusala ich a sedia skvele:). Co tam po tom, co si o mne druhi myslia, hlavne ze ja sa v nich citim skvelo 🙂