Moj zivot

Bola som nahnevaná, no môj zlý deň sa dal naozaj rozdýchať. Vravím si, že je to len ďalší zlom a nová cesta do života. Dlho som neváhala a ako mám vo zvyku si všetko nechať preletieť hlavou, sadla som na bicykel a vybila zo seba aj posledný dúšok agresivity a hnevu. Dobre.

Zastavím, opriem sa a potom idem domov. Pozrela som do izby a už len tým, že som bola taká ako časovaná bomba, som si zrušila všetky plány, čo boli naplánované, zrušilo som stretko, vyhádzala si zo skrine všetky veci, vsade okolo mna trička, košele, kabelky, topanky a iný textilný materiál, som sa dívala pred seba. Upratovanie duše. Tak to nazývam. Niekto keď je nervózny, tak si zapáli cigaretu, niekto ide na pohárik, niekto behať, plávať. Niekto so všetkým trieska a rozbíja taniere o kuchynskú linku a ja si upratujem skriňu. (niekedy aj všetko upratujem)Je to môj posledný stav duše, ktorý prekonávam práve takto.

Tak tam sedím a skladám tričká a šaty, ukladám ich podľa farby, podľa pásikov až je skriňa zase pekná a úhľadná. Spokojne zatváram vrátka a už len sa usmievam. Moja menšia terapia. Pred časom som videla jeden film v ktorom ma zaujala jedna hláška. Rozprávali sa dve priateľky a vraveli o tom, že život, vzťahy a sex je ukrytý v chladničke. Veľmi ma to zaujalo a dokonca som sa na tom aj zasmiala. Vraj keď máš lásku, máš plnú chladničku jedla a ak je tvoj život prázdny, je prázdna aj chladnička. No niečo na tom bude pravda, to si myslím ja osobne.

Je to tak aj s mojou skriňou. Je úhľadná, pekná v každý deň pokiaľ som ja spokojná a nič mi nechýba, či sa to už týka lásky a iných vecí. No keď mám v skrini neporiadok a všetky veci rozhádzané a pokrčené, je to vlastne aj s mojím životom. Pošliapaný, pokrčený a zachmúrený neporiadok vytŕčajúci zo skrine a keď ho nemám čas upratať, tak ho len tlačím naspäť dovnútra. To som celá ja. Radšej budem riešiť problémy iných ako tie svoje a na tie moje mi už ani neostane čas. Dnes som skriňu upratala.

Dostala som svoj kúsok pokoja a vypla som od všetkého. Však najhoršie je to so vzťahmi, nevravím to preto, že by som mala o nich núdzu, aspoň nie o tých kamarátskych, čo naozaj stoja zato. Vlastne asi preto, lebo to bol dôvod prečo je moja skriňa zasa pekná. Láska. Pekná v každej podobe a zároveň tak zradná. Dnes som si povedala vetu, ktorú som tiež našla niekde ako motto alebo citát ,, Nikdy neopúšťaj človeka, ktorého miluješ, pre niekoho kto sa ti páči, pretože ten kto sa ti páči, ťa opustí kvôli tomu, koho miluje.“ dúfam, len že nebudem v najbližšom čase príkladom týchto slov.

No ak sa tak stane, moja skriňa je uprataná, svedomie nevraví nič a zaspáva dobu a moja duševné zdravie sa dnes cíti skvelo, pretože si pamätám heslo, že ,,Koľkokrát padnem, toľkokrát vstanem!“. Nabudúce je na rade skriňa kde mám tenisky.