Moj zivot

V mojom okolí si momentálne prácu hľadá kopa mojich známych, najmä (ne)perspektívnych absolventov vysokých škôl, ich úspešnosť sa pri tom ale značne líši. A čo je horšie, keďže už rok kariérne kotvím mimo iného aj vo vodách HR, začína mi byť jasné, prečo proste niektorí ľudia pri hľadaní si práce úspešní nie sú, aj keby sa postavili na hlavu. Prekvapuje ma to ale natoľko, že mám nutkanie napísať článok na tému, o ktorej vám google vyhodí 176 miliónov odkazov – čo nerobiť, keď nechcete prispieť k (už beztak nelichotivému) počtu nezamestnaných v našej malebnej krajine.

Životopis nie je zbierka fantázií o samých sebe

Áno, sama sa čudujem, ale kopu ľudí minuli akékoľvek primitívne rady o tom, ako má vyzerať životopis, ktorý aspoň nepobúri, keď už nenadchne. Súčasťou mojej dennej pracovnej rutiny je odhaľovanie toho, že konkrétna informácia v životopise je prifarbená, alebo rovno vymyslená. NIE, ak bývate 12 km od poľskej hranice a v miestnej krčme rozumiete poľsky hovoriacim štamgastom, neznamená to, že tento jazyk aktívne ovládate. A plynulá angličtina, na tú nestačí, že ste z nej v roku 2008 „celkom fajne“ zmaturovali a minulé leto ste boli tri týždne na brigáde v Londýne (kde ste zrejme na byte aj tak bývali s Poliakmi a mali by ste si pre istotu ešte raz prečítať aj predošlú vetu). A ak sa cítite ako expert pri používaní Excelu, je veľmi vysoko pravdepodobné, že Vám len ešte nikto nepovedal, že tento čarovný nástroj skrýva viac možností, ako len sčítavanie šiestich čísel v jednom stĺpci, nie ste zrucni rezbari, ak ste si poskladali búda pre psa z IKEY. Takto by sa dalo pokračovať dlho, ale musí Vám stačiť dobre mienené klišé, že lož má krátke nohy a rozdiel medzi Vašimi fantáziami a realitou v akomkoľvek výberovom procese skôr či neskôr vypláva na povrch.

Ale áno, je pravda, že to môže trvať pár minút. Na čo ale stačí pár sekúnd je vydesenie/pobavenie personalistu fotografiou, ktorú ste sa rozhodli k CVčku priložiť. Áno, samej mi je hlúpe písať tu niečo, čo Vám je asi všetkým jasné- že niektoré typy fotiek sa do životopisu proste nehodia. Preto nerozumiem, prečo sú v nich stále hojne zastúpené dovolenkové snímky, kde ste mali plavky, zvodné pohľady, rozmazané machule, výstrižky z party fotiek alebo selfies, ktoré ste orezali tak, že (takmer) nevidieť kúpeľňové kachličky.

A ešte niečo, životopis nie je plátno, ktoré čaká len na Vaše kreatívne vyžitie. Každý personalista určite ocení kreativitu či zaujímavé grafické spracovanie CVčka, menej už tyrkysové podklady s fialovými kamienkami zobrazujúcimi Vašu kariérnu cestu životom.

Keď príde na lámanie chleba: Pohovor

Ak Váš životopis zaujme a potenciálny zamestnávateľ Vás kontaktuje, otvára sa Vám celá škála vecí, ktoré môžete na pohovore pokašľať. Preskočím tie najzákladnejšie, týkajúce sa toho, či ste prišli na čas a či na sebe náhodou nemáte havajské šortky/sportove oblecenie/priesvitné legíny/šaty, ktoré nosíte na žúr, keď chcete niekoho zbaliť v rekordnom čase. Sú tu aj rafinovanejšie problematické zákutia.

Asi väčšina z Vás už nejaký-ten pohovor absolvovala, alebo aspoň (nedopatrením) zavadila o články s klasickými otázkami, ktoré na Vás na pohovore čakajú. Áno, myslím presne tie o tom, kde sa vidíte o 10 rokov, čo je Vašou pridanou hodnotou a aká je Vaša slabá stránka. Hej, viete, že existujú, ani Vás neprekvapí že na pohovore padnú a predsa odpoviete „neviem,“ alebo na ne zaragujete ľahkým smiechom, jasne indikujúcim, že toto ste už niekde počuli. No hej, počuli. A dokonca daná otázka môže byť zvláštna/neoriginálna/hlúpa, ale jdnoducho už padla a človek, ktorý pohovor vedie, si ju vymyslel/vygooglil, lebo ju proste z nejakého (hoci aj nejasného) dôvodu považuje za dôležitú. Neadekvátnou reakciou na ňu znížite svoje šance oproti 1267 snaživým typom, ktoré na tom istom pohovore budú po Vás a ktorí si svedomito prehrajú, čo by odpovedali presne na takéto otázky. Tie otázky z nejakého dôvodu na väčšine pohovorov proste padajú a odprezentovať sa zle pri niečom, na čo by sa dalo pripraviť za 7 minút pri rannej sprche a umývaní zubov, tým dobrý dojem nezanecháte, bez ohľadu na to, aký máte na tieto otázky názor.

A vôbec, pri tej rannej hygiene/večernom zaspávaní/akejkoľvek inej činnosti kedykoľvek počas dňa, si skúste v hlave prehrať aj to, ako by ste predstavili samého seba. Znie to hlúpo? Nie, hlúpo znie, keď máte v úvode pohovoru už priam klasicky priestor odprezentovať o sebe čo len chcete a vy sa zakoktávate a pletiete dve na tri, aj keď Vaše CV a celkové vystupovanie hovoria o tom, že ste viac než zaujímavý človek. A skúste pri tom nebyť skromní. Áno, táto rada znie hrozne a jej dôsledné dodržiavanie môže mať aj strašidelné následky. Ale ak to nepreženiete, zanecháte výborný prvý dojem. A na to máte právo či už máte za sebou 15 rokov praxe ako IT analytik, alebo ste minulý rok zoštátnicovali na Fakulte managementu.

Okrem toho, vôbec nejde len o Vaše skúsenosti. Váš potenciálny zamestnávateľ je s najväčšou pravdepodobnosťou spokojný s tým, čo robí a má pocit, že má medzi ľuďmi dobré meno. Preto ani neskúste nevedieť, čomu presne sa spoločnosť venuje, aká je jej organizačná štruktúra a čo je náplňou práce na danej pozícii, aj ak ste na ňu reagovali cez profesiu o jdnej ráno, len na základe nadpisu v inzeráte.

Verím, že som nikoho nevydesila a nikoho sa nedotkla. Naopak, denne som v práci v kontakte s fajn kandidátmi, ktorí sa viac či menej úspešne vyhýbajú vyššie spomenutým záležitostiam. Koniec-koncov, schopnosť učiť sa na chybách iných je skoro tak dôležitou, ako „schopnosť pracovať pod stresom,“ alebo „flexibilita a zodpovednosť“. 🙂